Tokio/Bratislava
30. júna (TASR) – Keď spoločnosť Sony koncom 70. rokov minulého
storočia na japonský trh uviedla prvý malý kazetový prehrávač Walkman
TPS-L2, nevedomky tým revolučne zmenila nielen spôsob konzumácie hudby,
ale aj vzťah verejnosti k elektronike. Stalo sa to 1. júla 1979 a tento
rok uplynie 45 rokov od tejto udalosti.
Niektoré revolučné objavy sú výsledkom dlhoročnej sústredenej mravčej
práce, iné sa objavia sčista-jasna a tak akosi mimochodom. Walkman patrí
práve do tej druhej kategórie.
Príbeh Walkmanu sa začal odvíjať, keď čestný predseda spoločnosti Ibuka
Masaru požiadal o vytvorenie zariadenia, ktoré by mu v lietadle počas
služobných ciest umožnilo počúvať hudbu.
Vývoja sa ujal tím, ktorý viedol dizajnér Jasuro Kuroki. Ten vo svojich
pamätiach neskôr uviedol, že TPS-L2 nikdy nebol zaradený do zoznamu
plánovaných produktov vývojového oddelenia a jeho výroba a predaj neboli
výsledkom sústredeného úsilia. Vytvorili ho mladí inžinieri viac-menej
preto, aby zistili, či je to vôbec možné.
Keď sa Walkman TPS-L2 (Tape Player System - kazetový prehrávač) dostal
na pulty japonských obchodov, spočiatku sa predával pomaly. Medzi
mladými Japoncami sa však pomerne rýchlo rozšírili správy o novinke
schopnej prehrávať hudbu ako veľké kazetové prehrávače tých čias, ktorú
možno nosiť so sebou. Walkman sa preto v Japonsku čoskoro stal hitom a
spoločnosť Sony ho postupne začala uvádzať aj na zahraničné trhy.
Walkman je dnes už notoricky známym pojmom a vžil sa nielen ako značka
produktov spoločnosti Sony, ale aj ako označenie všetkých malých
prenosných kazetových prehrávačov. Vychádzal z názvu svojho
"predchodcu", kazetového diktafónu Pressman od Sony, ktorý poslúžil ako
základ pre vývoj Walkmana. Nastolený trend tvorby názvov neskôr
pokračoval aj pri prehrávači optických diskov, ktorý dostal názov
Discman.
Všetko však mohlo byť inak, Walkman na zahraničné trhy totiž vstupoval
pod rôznymi názvami – v USA ako Soundabout, v Austrálii a Švédsku ako
Freestyle a v Spojenom kráľovstve ako Stowaway. Zjednotenie názvov
prišlo až v 80. rokoch.
Popularita Walkmana pramenila najmä z možnosti personalizácie počúvanej
hudby. Používatelia už nemuseli počúvať iba dostupné rádiá, ale mali
možnosť pustiť si kazety s obľúbenou hudbou, ktoré si predtým vytvorili.
Napriek tomu, že Walkman bol výrazne menší ako v tom čase predávané
kazetové prehrávače, nedosahoval úplne vreckové rozmery a používatelia
ho museli nosiť v batohu, ruke, alebo pripevnený na opasku. Zmenšenie
rozmerov prišlo v rámci inovácií predstavených spoločnosťou Sony v
ďalších modeloch spolu s automatickým pretáčaním kaziet alebo
zabudovanými nabíjacími akumulátormi. Popularita Walkmanu vďaka tomu
ešte viac narastala, po 10 rokoch predaja dosiahol Walkman v USA
50-percentný podiel na trhu. Do roku 1993 sa ho predalo viac než 183
miliónov kusov.
Spoločnosť Sony predstavila pri príležitosti desiateho, 15. a 20.
výročia uvedenia Walkmana na trh aj niekoľko špeciálnych edícií
vyrobených z luxusných materiálov, napríklad zo striebra.
Pokles popularity a predaja kazetových walkmanov spôsobil technologický
vývoj a nástup prehrávačov optických diskov (Discman od Sony) a
digitálnych prehrávačov (iPod od Apple).
Posledné kazetové walkmany vyšli z továrne Sony v roku 2010. Značka
Walkman si však naďalej zachovala popularitu a spoločnosť Sony pod ňou
na trh uvádzala nielen kazetové prehrávače, ale aj mobilné telefóny či
elektronické prehrávače konkurujúce iPodom.
Kazetový prehrávač Walkman TPS-L2 sa ako praotec všetkých vreckových
prenosných zariadení na počúvanie hudby zapísal do pamäti verejnosti ako
ikonický výrobok u mnohých dodnes vyvoláva nostalgické spomienky.